Prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami VKP Bratislava a v aktuálnej sezóne sa prepracoval aj na súpisku áčka. Dokonca dostal šancu aj v zápase Stredoeurópskej ligy MEVZA na palubovke Waldviertelu. Šimon Červenák má odmalička v krvi DNA bratislavského VKP.
„Dajte vyrobiť aj dres pre Šimona Červenáka,“ znelo po letnej príprave z trénerského štábu VKP Bratislava. Mladý smečiar si vybral číslo 17, rovnaké ako ukazuje jeho vek pri mene. O necelý mesiac oslávi 18, no už teraz si plní volejbalové sny. „Som rád, že som dostal od trénera šancu. Snažím sa makať, pracovať na sebe, zlepšovať sa. Pomáha mi aj to, že mám okolo seba veľa kvalitných a skúsených hráčov. Môžem sa od nich veľa učiť. Teší ma, že ma prijali medzi seba. Každú radu od nich sa snažím zužitkovať,“ uviedol študent Hotelovej akadémie v Bratislave. „Ešte donedávna by som im mohol len podávať lopty alebo im fandiť v hľadisku či v televízii, teraz som s nimi v jednej šatni. Niektorým by som mohol ešte vykať, ale sme skvelá partia. Samozrejme, hierarchia musí byť zachovaná,“ pousmial sa Šimon.
V tejto sezóne dostal príležitosť na pár lôpt v 1. kole extraligy v Trenčíne, v Stredoeurópskej lige MEVZA na Myjave sa na palubovku nedostal, no debut ako hrom zažil v stredu v rakúskom Zwettli, kde odohral celý duel. „Bol to dobrý zápas, hrali sme v mladej zostave. Myslím si, že sme podali dobrý výkon, ale mohlo to byť ešte lepšie. Som rád, že tréner dal šancu aj mladým hráčom. Mal som aj trému, nečakal som, že budem hrať v základe. Myslel som si, že nastúpim až v priebehu. Príprava bola u mňa taká istá. Spoluhráči mi pomohli, podržali ma v ťažkých momentoch a za to im ďakujem. Snažil som sa odvďačiť trénerovi za dôveru,“ prezradil Šimon Červenák. Jeho volejbalový rast má pod nosom už niekoľko rokov súčasný asistent trénera a šéftréner mládeže Juraj Tiňo: „Už ako starší žiak disponoval vlastnosťami, ktoré mu dovoľovali trénovať a hrať so staršími spoluhráčmi. Celý čas smeroval k veľkému volejbalu a teraz, po šiestich rokoch práce, úspechov aj neúspechov dostal príležitosť, ktorú si zaslúži a ostáva mu len zabrať a pracovať ešte lepšie a tvrdšie, aby bol schopný naplniť si svoj sen.“
Vysmiaty huncút
Základnú volejbalovú abecedu do Šimona Červenáka vštepovala Danka Garaiová, ktorá bola jeho prvou trénerkou vo VKP Bratislava. „Ako si spomínam na Šimona? Na prvý tréning vošiel do telocvične drobný chlapček v sprievode rodičov. So svojim povestným úsmevom a milými pehami na tvári. A v telocvični vyšlo slnko. Vďaka za takéto typy. Od žiačikov bol Šimon milý, slušný, pracovitý športovec. Kde bolo huncútstvo, tam bol aj on. Aj to patrí k životu športovcov. Na prvom kolotoči v PKO hral so svojou mamou. Odnieslo si to jej koleno. Pri vstupe do telocvične som vždy počula: dobrý deň, pani trénerka. Aj to je práca s mládežou vo VKP. Učíme deti hrať volejbal, vedieme ich k hrdosti ku klubu, trénerom, spoluhráčom i súperom. Aby tvrdo na sebe pracovali a ctili si každý okamžik na športovisku. Po dlhom čase som bola v hale, do ktorej vstúpil mladý muž, ktorý sa musel mierne prikrčiť vo dverách a s povestným úsmevom hovorí: dobrý deň, pani trénerka, ako sa máte?,“ zaspomínala si Danka Garaiová.
