ŽenyROZHOVOR: Chémia funguje, tento tím má na medailu

22. novembra 2021
Photos during VKP BA Z Trening at Bratislava, Slovakia onOctober-01-2021. Photo: iurban@iurban.sk

Od leta je pod strechou VKP Bratislava aj ženské extraligové družstvo. O tom, ako vidí toto čerstvé „manželstvo“ na volejbalovej scéne, aké sú novinky v družstve, pohľad na niektoré zápasy i ambície sme sa zhovárali s manažérom ženského družstva RÓBERTOM HRONSKÝM.

Pred sezónou prišlo k fúzii. Ženy, pri ktorých si pôsobil v Strabagu VC Pezinok prešli pod VKP Bratislava. Ako by si zatiaľ zhodnotil tento krok?

– Som nesmierne rád, že sa to podarilo. Túžil som po tom, aby sme sa mohli ďalej zlepšovať a na to som už v Pezinku nevidel priestor. Veľmi som bojoval o to, aby sa vo VKP vytvorila aj ženská časť, lebo som vedel aká výborná partia ľudí sa tam dala dokopy a som presvedčený, že to bola jediná cesta ako môže toto družstvo ďalej rásť a zlepšovať sa.

Čo tomu predchádzalo?

– Začiatky neboli úplne jednoduché, pretože s tým bolo spojených veľa administratívnych náležitostí, ktoré sa museli spraviť, museli sme sa s vedením VKP dohodnúť ako to bude celé fungovať  a popri tom som musel skladať družstvo, ktoré sa z časti oproti minulej sezóne zmenilo. Spolupráca s Bilíkovou nám zostala a mohli sme počítať aj s mladými dievčatami z ich liahne. Spolupracoval som s nimi päť rokov v Pezinku a som nesmierne rád, že vďaka pani prezidentke Eve Kosekovej táto väzba pokračuje aj vo VKP Bratislava. Verím, že bude úspešne pokračovať dlhé roky. Káder však bolo potrebné doplniť a nie všetko, čo sme mali naplánované aj vyšlo. To, čo sme mali s niektorými hráčkami v lete dohodnuté o mesiac či dva už neplatilo, a tak sme museli zháňať posily neskôr. Trošku sme trpeli na tom, že sme dlhé mesiace neboli pohromade. Narušila to aj reprezentačná prestávka. Obe reprezentantky sa pripojili k tímu až začiatkom septembra a prišli v katastrofálnom stave, čo dávam za vinu bývalým talianskym trénerom reprezentácie. Teraz je november, posledné týždne trénujeme tak, ako sme mali už v lete a pomaly to začína aj v zápasoch vyzerať podľa našich predstáv.

Foto: VKP/Igor Urban

Ktorý z doterajších zápasov ťa najviac mrzí, že sme ho nevyhrali?

– Určite vystúpenie v Brusne. Nehrali sme tam vôbec zlý zápas. Napokon sme ho prehrali v tajbrejku. Keď si ho tak spätne premietam aj po debate s trénerom, mali sme na to, aby sme tam vyhrali 3:0 a po hodine a pol šli vysmiati domov. To je zápas, ktorý ma doteraz najviac mrzí.

Aký máš dojem z aktuálnej formy tímu?

– Je vidieť, že trénujeme pohromade. Vyzerá to úplne inak ako v začiatkoch a to, že nám forma pomaly rastie sa začína ukazovať aj v zápasoch. S tým sme mali doteraz asi najväčší problém, nie vždy sa nám darilo natrénované veci preniesť aj do zápasu. Veľmi som chcel tomu pomôcť , a keďže ja na ihrisko ísť nemôžem (smiech), rozhodol som sa, že začneme pracovať aj na mentálnej stránke družstva. Podarilo sa mi dohodnúť s veľmi skúsenou trénerkou a psychologičkou, ktorá sa venuje tejto problematike už dlhé roky a dúfam, že to na ihrisku dievčatám pomôže. Družstvo sa pomaličky zlepšuje, a keď sa po zranení začne zapájať aj Alex Vajdová, verím, že hra ešte pôjde hore a budeme vedieť potrápiť aj takých favoritov súťaže ako je Slávia či Nitra.

Pomáha mladým dievčatám prítomnosť skúsených hráčok – spomínanej Alex Vajdovej, kapitánky Andrey Snopkovej či blokárky Lucie Spevár?

– V predchádzajúcich rokoch sme na to trpeli. S niekdajšou trénerkou, pani Kosekovou sme viedli dlhé rozhovory o tom, že nemôžeme hrať extraligu či Slovenský pohár len s mladými dievčatami, lebo sa potrebujú od niekoho aj učiť a musia mať pri sebe niekoho, kto v ťažkých situáciách zoberie zodpovednosť na svoje plecia. A hráčky, ktoré si spomenul majú také veľké skúsenosti, aby si toto bremeno zodpovednosti vedeli zobrať na seba a myslím si, že toto hravo zvládnu.

V európskom Challenge Cupe máme za sebou dvojzápas s aténskym klubom ASP Thetis Voula. Čo dievčatám dá takáto medzinárodná konfrontácia?

– Je to veľká skúsenosť pre klub v rámci organizácie, v čase pandémie ešte viac, pretože to je náročnejšie ako v minulých rokoch. Je dobré, že hráčky môžu hrať aj európske zápasy, konfrontovať sa s družstvami, ktoré sú lepšie a hrajú kvalitnejšiu ligu ako je naša domáca. Tam je vidieť potom aj rozdiel. Je potrebné hrať európsku súťaž alebo sa pokúsiť dohodnúť aj prípravné zápasy s kvalitnými tímami z okolitých krajín, lebo v sezóne tých top stretnutí u nás na Slovensku nemáme toľko, čo by sme potrebovali a práve takéto zápasy posúvajú hráčky výkonnostne vyššie.

Foto: VKP/Igor Urban

Krásny moment sa udial v domácom stretnutí s Prešovom. Z lavičky po deviatich mesiacoch od zranenia nastúpila Alex Vajdová. Hneď dala bod, následne eso a na ostatných dievčatách bolo vidieť úprimnú radosť z toho, že je späť na palubovke. To zrejme svedčí o dobrej chémii v kabíne…

– Áno, stopercentne. Chémia v šatni momentálne funguje a určite budeme pracovať na tom aby vydržala. Pevne verím, že tímovosť bude jednou z našich silných zbraní v sezóne. Že si baby budú navzájom fandiť, pomáhať si, povzbudzovať sa a držať pokope ako jeden celok a to nás posunie aj herne.

V lete prišli aj dve legionárky – z Turecka blokárka Ecem Sahin a z Poľska smečiarka Kinga Kasprzak. Ako si spokojný s ich prínosom pre tím?

– Ecem už dostala aj novú prezývku „Eďo“. Chvíľu jej trvalo kým sa zorientovala. Predsalen nie je jednoduché v 30-tich rokoch prvýkrát skúsiť ako chutí legionársky chlebík, ale má výbornú povahu, takže to určite zvládne. Zatiaľ si svoju robotu odvádza dobre a určite je prínosom pre družstvo. S Kingou Kasprzak sme sa minulý týždeň veľmi korektne dohodli na ukončení spolupráce. Očakávania z našej strany neboli až tak naplnené. Držím jej palce, aby sa jej darilo v novom klube.

Cieľ spred sezóny, teda zisk medaily, zostáva nezmenený?

– Jednoznačne chceme vybojovať medailu. Tímy sa môžu do začiatku februára posilniť. Trh je otvorený a ťažko predvídať, čo sa ešte udeje. V momentálnej situácii je najväčším favoritom asi Nitra, ktorá má v tíme tri Brazílčanky, reprezentačné libero Špankovú i smečiarku Hudecovú. Majú zrejme najväčšiu silu bojovať o titul. Potom tu je Slávia, ktorá každý rok vedela družstvo pripraviť minimálne na finále a navyše majú možnosť sa ešte posilniť o jednu zahraničnú hráčku. K tomu nemôžeme zabúdať na Brusno s legionárkami a nepríjemné Nové Mesto nad Váhom, ktoré ak chytí deň môže poraziť kohokoľvek. Je tu päť tímov, ktoré sa pobijú o medailu a pevne verím, že my budeme jedným z nich.

Foto: VKP/Igor Urban

Chceš byť aj ty SÚČASŤOU KLUBU?